Doba (1888 - 1937)

Doba (1888 - 1937)

„Narodiť sa, môj milý, nie je šťastím, ani nešťastím. To je proste fakt, ako je faktom svit. Keď sú všetky podmienky rána - svitá. Nik sa tomu nediví, ani nevyčíta. Vieme, za tým faktom stojí poriadok a nesmierna sila prírody. Robiť pre to niekoho zodpovedným, nemyslím, že by bolo rozumné. Reťaz života vinie sa pred naším zrakom z nekonečna, ohnivo pojí sa k ohnivu. Nevidíme začiatku, nedovidíme konca.“

(Argumenty)

Doba, v ktorej Martin Rázus prežil svoj život nebola ani pokojná, ani ľahká. Slovensko bolo v roku 1888 súčasťou veľkého štátneho útvaru Rakúsko - Uhorska. Liptovský Mikuláš a Rázusova rodná Vrbica sa na sklonku 19. storočia menili rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým - z  garbiarskych dielní vznikali veľké fabriky, popri meste viedla už od roku 1871 železnica, rozvíjal sa obchod, podnikanie... Na druhej strane sociálna situácia širokých roľníckych a robotníckych vrstiev stávala sa čoraz zložitejšou.

Nerovnoprávne postavenie Slovenska a silnejúce maďarizačné úsilie uhorskej vlády podnecovalo čoraz silnejší pohyb za národnú a občiansku rovnoprávnosť - okrem bohatej spolkovej činnosti, postupne do popredia vystupovali i prvé slovenské politické strany - národná otázka hrala významnú úlohu.

Kultúra a školstvo odrážali neutešené, politické a hospodárske pomery - národnostný útlak, nezamestnanosť, hlad širokých vrstiev na vidieku i v mestách, vysťahovalectvo...

Martin Rázus zakúsil obdobie úsilia o samostatnosť, prvú svetovú vojnu, svoje najplodnejšie roky prežil v povojnovom Československu. Všetky odtiene a atmosféru doby, jeho názory, ohlasy na udalosti, radosti i sklamania z vývoja, ľudí ... nájdeme v  rozsiahlom diele, ktoré nie je len umeleckým slovom, ale aj prameňom poznania našej minulosti a najmä hlbokým morálnym odkazom.