Martin Rázus

Pozvánky

Vaše 2% pre Spolok Martina Rázusa

Vážení priatelia a podporovatelia Spolku Martina Rázusa!
Dovoľujeme si Vás zdvorilo požiadať o podporu činnosti nášho spolku formou pridelenia 2% Vašej dane. 

viac »

Cykloturistický maratón Po stopách M. Rázusa, XVII. ročník 11.08.2018
Vrbica – Brezno – Banská Bystrica – Liptovský Mikuláš

Spolok Martina Rázusa v spolupráci s Mestom Liptovský Mikuláš a ŠK Leader Fox bike Liptovský Mikuláš organizujú 17. ročník Cykloturistického maratónu Po stopách Martina Rázusa, a to v sobotu, 11. augusta 2018 na tradičnej trase z Liptovského Mikuláša cez Čertovicu (1233 m n. m.), Brezno, Banskú Bystricu, Donovaly (960 m n. m.) do Liptovského Mikuláša.

viac »

The Northamptonshire County Youth Orchestra & Choir 25.07.2018
Bratislava

The Northamptonshire County Youth Orchestra&Choir (Mládežnícky orchester a zbor z grófstva Northamptonshire Veľká Británia) vystúpia na slávnostnom koncerte k 100. výročiu ukončenia 1. svetovej vojny
v stredu 25. júla 2018 o 19.00 hod. v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave.  

viac »

Fotogaléria

Užitočné linky

Príspevok k 271. výročiu smrti Michala Rotaridesa

15.04.2018

Restituat gustum...

(K literárnohistorickému dielu Michala Rotaridesa)

Erika Brtáňová

 

Začiatky literárnej histórie veľmi vý­stižne charakterizuje klasik českej literárnej histórie Václav Černý, za dielom kto­rého neraz siahame práve kvôli jeho polyfónnemu chápaniu literatúry. „V jistém smyslu je literární historie tak stará jako sama literatura: od té chvíle, co jsou knihy psány, vznikají i seznamy knih, úvahy o knihách, posudky o nich, záznamy o au­torech. Od renesance se množí; možno říci, že humanisté, velcí bibliofilové, znalci an­tických literatur, pátratelé v  jej ich oboru založili literární historii v její první podobě. Ta se zdokonalila během osvíceného a vel­mi učeného 18. věku a vznikl první typ literárně-historických prací, jednak učené úvahy o knihách starověkých a soudobých, jednak zevrubné bibliografie knih, provázené údaji autorskými.“1

S neustálym rozširovaním predmetu vedeckého skúmania úzko súvisela požiadavka racionálneho triedenia a spracovania rastúcich poznatkov aj v oblasti literatúry, kde v 18.storočí prevládala ešte nevyhra­nená terminológia. Predmetom literárnej histórie, ktorý sa chápal veľmi široko a splýval s predmetom dejín vzdelanosti, nebola analýza estetických a umeleckých kvalít diela, ale predovšetkým jeho obsa­hovej stránky. Dobová „historia litteraria“, z ktorej sa postupne vyvinula „historia litteraturae“ – literárna história ako ju pozná­me dnes, prežíva až do 19. storočia. Silne­júce literárnohistorické vedomie, ktoré z prostredia nemeckých univerzít prenika­lo do nášho kultúrneho okruhu najmä prostredníctvom uhorských študentov, ovplyvňovalo aj literárny a kultúrny život v Uhorsku.2 Práce, v ktorých sa podnety a skúsenosti importované z nemeckého kul­túrneho priestoru stretávali s potrebami domácej kultúry, sú prejavom úsilia o zhr­nutie výsledkov duchovného života uply­nulých storočí do prehľadnej syntézy. S pr­vými pokusmi o literárnohistorickú synté­zu sa u autorov, ktorí pochádzali zo slovenského prostredia, stretávame už v predosvietenskom období, v prvej polovici 18. storočia. V diele Dávida Czwittingera Spe­cimen Hungariae literatae... (Pokus o dejiny literatúry v Uhorsku, 1711) a MichaIa Rotaridesa Historiae Hungaricae literariae antiqui. medii atque recentioris aevi lineamenta (Náčrt uhorských literárnych dejín starého, stredného a nového veku, 1745) nachádzame mimouhorské inšpirácie nie­len v metóde práce. Vzdelanci sa hlásia k mnohonárodnému uhorskému spoločen­stvu a predkladajú ostatnému európskemu svetu dôkazy o pôvodnosti a starobylosti uhorskej kultúry. Uvedení autori pripisujú príčiny zaostávania duchovného života ťaž­kým životným podmienkam uhorského oby­vateľstva, Czwittinger ho odôvodňuje do­mácimi vojnami, stavovskými povstaniami, Rotarides zase tureckou expanziou a nepriazňou Habsburgovcov. Až tretí zo „sú­hvezdia“ slovenských literárnych histori­kov, Pavol Valaský, sa  môže tešiť z panov­níckej priazne.

Biografom Michala Rotaridesa sa podarilo zaznamenať z jeho krátkeho života len niekoľko na prvý pohľad strohých fak­tov. Narodil sa v  roku 1715 v gemerskej dedine Otročok. Po štúdiach na evanjelic­kom lýceu v Šoproni a dvojročnom pôsobení na lýceu v Banskej Bystrici prichádza 26. apríla 1738 na univerzitu vo Wittenbergu študovať teológiu. O štyri roky neskôr – v apríli 1742, sa vydal na cestu do Uhor­ska, aby zozbieral podklady k dejinám uhorskej vzdelanosti, s ktorými sa vrátil 1. júna 1744 znovu do Wittenbergu. Tu získané informácie spracoval a v priebehu roka ich predložil verejnosti pod titulom Historiae Hungaricae literariae antiqui, medii atque recentioris aevi lineamenta. Zomrel 15. apríla 1747 vo Wittenbergu vo veku 32 rokov. Dovtedy sa mu podarilo realizovať iba časť svojich tvorivých záme­rov. Mnoho cenného materiálu zostalo v ru­kopisnej podobe. Je to predovšetkým zoznam  najvýznamnejších uhorských auto­rov a diel Auctorum et scriptorum Hungariae, doplnky k Czwittingerovmu Specimen Hungariae literatae, k práci Micae historico-chronologicae Evangelico-Pannonicae skiagraphikos collectae et adumbratae (Historicko-chronologické evanjelicko-panónske omrvinky, zozbierané a načrtnuté v ob­rysoch. 1685) cirkevného historika Jána Buria a k dejinám Školstva Gymnasiologia seu Historia scholarum ac rectorum Hungariae evangelicorum (Gymnaziológia ale­bo Dejiny evanjelických škôl a ich správ­cov v Uhorsku, 1697) Jána Rezika a Samu­ela Matthaeidesa. O stave a obsahu Rotaridesovej rukopisnej pozostalosti, ktorá bola usporiadaná a uložená vo wittenberskej univerzitnej knižnici, podrobnejšie in­formuje Ladislav Banholomaeides3, ktorý v roku 1783 v spomínanej inštitúcii zazna­menal 18 rukopisných jednotiek. Maďar­ský historik J. Ruhmann4, ktorý sa odvoláva na autora súpisu knižnice Mikuláša Pálfiho, uvádza 16 zachovaných zväzkov. Z ďalších štrnástich sa zachovali iba zázna­my titulov.5

Do názvu svojho príspevku som si vypožičala výrok, ktorým uviedol heslo o Rotaridesovom diele Pavol Valaský – „Nech obnoví vkus Michal Rotarides...“ (Restituat gustum Michael Rotarides...)6 Valaský chcel nepochybne  zdôrazniť vyššiu kvalitu Rotaridesovho diela oproti spi­su nitrianskych piaristov Pro cultu litterarum in Hungaria ac speciatim Ciuitate. Dioecesique Nitriensi vindicatio (Obrana pes­tovania vied v Uhorsku, najmä v Nitre a v nitrianskej diecéze, 1743), ktorej v predchádzajúcom neste vyčítal nábožen­skú zaujatosť. Nevdojak tak prisúdil svoj­mu predchodcovi prívlastok reštaurátora, obnoviteľa literárnohistorického vkusu. Proporcie Rotaridesovrio „vkusu“ do znač­nej miery predznamenali ďalší vývoj literárnej histórie v uhorskom kultúrnom pries­tore.

Dôvody, ktoré ho viedli k práci na dejinách uhorskej vzdelanosti, uvádza v úvode svojho diela Historiae Hungaricae literariae. Barokovým jazykom vyjadruje už osvietenské myšlienky – pozitívny vzťah občana k vlasti, v ktorej žije. Tento motív „zašifroval“  Rotarides aj do svojho pseu­donymu. Iniciály H.M., ktoré uviedol na titulnom liste diela, skrývali pseudo­nym  Hazafia Mihály, čo po latinsky zna­mená – Michaelem civem Patriae, po slo­vensky – Michal, občan vlasti. Pravdaže, k napísaniu práce ho – podľa jeho vlastných slov – vyzývali aj žaloby a sťažnosti občanov, najmä cudzincov, na nevzdelanosť Uhrov. Rotarides videl riešenie v primera­nom výklade a komentovaní domácej kultúry. Bol odhodlaný a pripravený vyrovnať sa so všetkými problémami i ťažkosťami, aby inšpirovaný príkladmi iných národov oboznámil verejnosť s menami a dielom uhorských vzdelancov. Sprístupnením tých­to informácií chcel poskytnúť každému ob­čanovi Uhorska vhodné argumenty na ob­hajobu domácej vzdelanosti a kultúry. Aby svoje predsavzatie mohol naplniť, vrátil sa domov. Dva roky po dedinách a mestách severného Uhorska zbieral podklady k li­terárnej histórii. Jeho projekt podporili uhorskí a nemeckí vzdelanci, ba uznali ho za veľmi užitočný a prospešný uhorskej vzdelanosti. Za prejavenú priazeň, cenné rady a pomoc vyjadril Rotarides osobitnú vďaku svojmu mecenášovi, saskému vzde­lancovi Johannovi Gottlobovi Carpzovovi. Ako dokladá v úvodnej dedikácii ich vzá­jomné rozhovory, v ktorých sa črtali kontúry budúceho diela, pôsobili na Rotaridesa veľmi osviežujúco a povzbudivo.

Vzhľadom na špecifickú situáciu Uhorska sa autor spočiatku domnieval, že pri takejto náročnej práci musí postupovať opatrne a pomaly. Popri dostupných inšpiratívnych prácach európskych vzdelancov pociťoval absenciu domácej tradície. V tom čase neboli totiž k dispozícii nijaké súhrnnejšie informácie, prípadne glosy o do­mácich vzdelancoch. Jediným východiskom a oporou bol vlastnými silami a za veľkých obetí zozbieraný materiál. S výskumom začal v nemeckých knižniciach už počas štúdia vo Wittenbergu. Na druhej strane Rotarides citlivo vnímal naliehavú potrebu domácej kultúry, aby čo najskôr realizoval zamýšľaný plán. Rozhodol sa sprístupniť verejnosti aspoň akýsi predbežný náčrt (lineamenta) dejín vzdelanosti. Rotaridesovo síce kompromisné, ale pružné riešenie, vy­ložiť dejiny vzdelanosti v zostručnenej for­me akýchsi prehľadných tabuliek podporil aj nedostatok finančných prostriedkov. Uvedomoval si aj to, že sa mu v ňom iste nepodarí zoskupiť kompletný a úplný ma­teriál. Preto svoje prosby v úvode diela adresoval každému, kto nájde vo svojej knižnici nejaký nový prírastok a žiadal, aby dotyčný poznačil aspoň názvy diel, ak by mal nejaké problémy so získaním ďalších informácií. Zaujímajú ho predovšetkým vzácne tlače, rukopisy a dokumenty, ktoré sa vyskytujú veľmi zriedkavo a sú ťažko prístupné. Len takáto spolupráca s občan­mi Uhorska urýchli vydanie pripravovaných dejín vzdelanosti. Informácie o dokumen­toch, medzi ktorými bola väčšia časť ne­publikovaných prác, získaval z katalógov a podobných pomôcok, najmä však zo zbierky nadobudnutej počas nespočetných namáhavých a nebezpečných ciest za vzde­lanosťou.

Mnohé otázky, ktoré načrtol v úvode vydanej syntézy, dopovedal v štúdii Prole­gomena de nature, partibus, adminiculis, et id genus aliis momentis Historiae Hungaricae literariae (Predhovor o povahe, čas­tiach, pomôckach a iných dôležitých ve­ciach uhorskej literárnej histórie), kde ana­lyzuje v 17 článkoch metodologické aj te­oretické východiská projektu a zverejňuje časť východiskového materiálu o uhorských spisovateľoch. V štúdii Prolegome­na uviedol aj vlastnú definíciu literárnej histórie a prihlásil sa k metóde, ktorú sa rozhodol aplikovať. Podľa názoru Rotaridesa je literárna história „výkladom uda­lostí, ktoré sa odohrali v uhorskom vzdela­neckom prostredí, podané primeraným štý­lom, napísané na pamiatku a príklad, alebo krátko milá, užitočná a potrebná prehliad­ka spisovateľov a diel Uhorska starého, stredného a nového“. Nakoniec je to aj for­ma poznania histórie, ako vraj ju nazývajú učitelia múdrosti, spracovaná vhodnými pomôckami na vlastný úžitok a úžitok iných. Za ideálneho znalca literárnej histó­rie považuje toho, „kto by každodenným zaoberaním sa týmto predmetom dosiahol taký stupeň dokonalosti,  ktorý by udržiaval pohotovou pamäťou a prejavoval spo­ľahlivým úsudkom“. K týmto požiadavkám na vedeckú erudíciu literárneho historika v poznámke pripája: „Opísal som znalca uhorskej literárnej histórie, ktorý možno neexistuje, ale aký by bol potrebný. Neod­važujem sa však dúfať v jeho existenciu, iba ak by bol zložený z viacerých najvzdela­nejších mužov našej vlasti. Ani Cicero ne­bol totiž takým rečníkom, akého opísal vo veľmi peknom a učenom komentári o reč­níkovi.“7 Rotarides rozoznáva štyri meto­dické postupy, ktoré možno v literárnohis­torickej práci aplikovať. Ide o metódu syntetickú s určujúcim vecným hľadiskom, o lexikografický postup s dôrazom na abe­cedné radenie materiálu, o metódu geografickú s uprednostnením hľadiska národnosti a jazyka, a napokon analytickú alebo chro­nologickú metódu s rešpektovaním časové­ho hľadiska. Sám sa rozhodol pre posled­nú z nich. Metodologickým vzorom a ná­vodom mu bola populárna a obsažná prí­ručka dejín vzdelanosti Conspectus reipublicae litterariae  (Prehľad literárnej histórie) od nemeckého historika Christofera Augusta Heumanna. Zrejme uňho prevážili mož­nosti flexibility a pomerne ľahkej apliká­cie Heumannovho metodologického postu­pu, ktorý sa mu zdal produktívny pri spra­covaní dejín uhorskej vzdelanosti.

Akú podobu mal mať pripravovaný projekt? Celú prácu rozdelil Rotarides na štyri časti, resp. štyri knihy. V prvej z nich sa chcel venovať genéze diel rôznych druhov a žánrov, spôsobu tvorby. V druhej knihe si chcel všímať prvopočiatky, prírast­ky, osudové zvraty literárnej histórie staré­ho, stredného i novodobého Uhorska a pri­pojiť chronologický prehľad európskych a domácich literárnych úsilí. Napokon chcel vyčleniť peripetie odlišného kultúrneho vývoja Uhorska. Práca mala obsiahnuť nie­len mená „slávnych mužov uhorských pred­kov“ – Skýtov, Húnov, Avarov, ale i ostat­ných národností žijúcich v Uhorsku. V tre­tej časti sa mienil venovať výsledkom ume­leckej a náukovej spisby uhorského i cu­dzieho pôvodu, zákonitostiam vývoja umenia a vedy, príčinám odmlčania a znovuoživenia niektorých z nich s menami autorov, mecenášov a patrónov a pod. Mali sem patriť strediská kultúrneho a literárne­ho života – „príbytky hunsko-uhorských múz“ za hranicami Uhorska, čiže pobyty vzdelancov v cudzine a ich domáce ustanovizne – školy, kolégiá, akadémie, nábožen­ské spoločenstvá. Priestor štvrtej knihy chcel Rotarides zaplniť menami autorov bez rozdielu pohlavia, národnosti, životných podmienok a historického obdobia s ko­rektne posúdenými dielami. Triediacim hľadiskom mali byť jednotlivé druhy ume­ní a vied.

V dvoch odpisoch zachovaný Rotaridesov lexikón Auctorum et Scriptorum Hungariae Praecipuorum Catalogus Alphabeticus... je uložený v Diecéznej knižnici v Nitre a druhý v knižnici šopronského lý­cea (odpísaný v roku 1787), ktorý s doplnkami poskytuje na 194 stranách 1 200 úda­jov o uhorských spisovateľoch a ich diele.8

Dajme napokon priestor i pohľadom Rotaridesových nasledovníkov v dejinách uhorskej kultúry. Najobsažnejšiu charakte­ristiku osobnosti a diela nám ponúka Pa­vol Valaský, ktorý o ňom okrem iného na­písal: – „Uskutočniť toto dielo by bolo veľ­mi namáhavé, ale vlasť by mala poklad vzácnejší nad céder a zlato, keby to, čo si zaumienil najlepší občan vlasti, mohol aj dokončiť. Ale tieto naše nádeje prekazila závistlivá smrť.9 Aj Valaského súčasník, erudovaný piarista Alexius Horányi, autor lexikónu Memoria Hungarorum et Provincialium scriptis editis notorum... (Pamäti slávnych diel vydaných v Uhorsku a pripo­jených krajinách, 1775 – 1777) vyslovuje uznanie svojmu predchodcovi.  –  „Iste by bola získala jeho História všeobecné

176

 

 uznanie, ak by ho nebola vytrhla v tomto úsilí predčasná smrť spomedzi živých.“10 K po­hľadom na osobnosť Michala Rotaridesa pripájam doposiaľ platné konštatovanie Jána Ďuroviča11, „že o ňom nezaslúžene mlčia naši historici“, ktoré pokladám za výzvu bádateľom slovenských dejín kultúry.

 

POZNÁMKY

 

1   Černý, Václav:  Úvod do literární historie. Praha 1993, s. 72.

2  Fried, István: K počiatkom slovenskej a maďarskej literárnej histórie. In:  Tradície a literárne vzťahy. Bratislava 1972, s. 116 – 118.

3 Bartholomaeides, Ladislav: Inclyti Superioris Ungariae Comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico-statistica.    Levoča    1806 – 1808, s. 426 –  427.

4  Ruhmann, Jenö: Rotarides Mihály soproni kapcsolatai. Soproni Szemle, 1944, s. 20.

5 V súčasnosti sa zachovaná korešpondencia a zá­znamy nachádzajú vo Finnisch-ungarisches Insti­tut Humboldtovej univerzity v Berlíne. Zásluhou J. Minárika sa mikrofilmy rukopisov dostali aj do Univerzitnej knižnice v Bratislave.

6  Valaský, Pavol: Conspectus reipublicae litterariae in Hungaria... Budín 1808, s. 16.

7 Rotarides, Michal: Historia Hungaricae literariae antiqui, medii atque recentioris aevi lineamenta... Altenhof-Zerbst 1745, s. 7 – 9.

8   Ruhmann, Jenö: Cd., s. 24.

9   Valaský, Pavol: C.d., s. 17.

10 Horányi, Alexius: Memoria Hungarorum et Provincialium scriptis editis ... Viedeň 1775 – 1777.

11  Ďurovič, Ján P.: Evanjelická literatúra do toleran­cie. Martin 1940, s. 274.

177

Neprehliadnite

Dve publikácie s tematikou Prvej svetovej vojny
Dve publikácie s tematikou Prvej svetovej vojny

Spolok Martina Rázusa ponúka širokej verejnosti dve publikácie s tematikou Prvej svetovej vojny. Zbierku balád Martina Rázusa To je vojna! a Tri vojnové novely Timravy. 

viac »

Rodný dom Martina Rázusa

Navštívte rodný dom M. Rázusa v Liptovskom Mikuláši.

viac »

Video reportáže

Facebook

Newsletter

Vždy čerstvé informácie o spolku