Pribylina 1913 - 1921

Pribylina 1913 - 1921

„Na Pribyline žije sa nám ticho, ale ťažko. Pekný kraj i ľud, ale chudobný. Uverejňujem v českých časopisoch i cez vojnu. Kornel Stodola píše mi viac ráz z Viedne. Nemôžu vraj dať bohovia jednému všetko, už ako tú tatranskú krásu i blahobyt ...“

(Spomienky)

V Pribyline prešiel Martin Rázus „prvou a dôkladnou skúškou života“.  V apríli 1913 sa oženil a na do svojho prvého, skromného pôsobiska si z Modry doviedol manželku Elenu rodenú Zochovú. Prvou veľkou úlohou mladého farára sa stala výstavba novej školy. Stará budova evanjelickej školy sa rozpadla a cirkevníci sú postavení pred rozhodnutie - postaviť školu novú, alebo školu poštátniť, to znamenalo pomaďarčiť. Zadĺžená obec sa rozhodla stavať - Martin Rázus organizuje, vybavuje, pomáha... Vypukne prvá svetová vojna, no školu s vypätím všetkých síl dokončia.

V roku 1914 sa Rázusovcom narodil syn Martin. Vojna spôsobovala aj tak chudobnej Pribyline nekonečné utrpenie. Martin Rázus píše proti vojne, nevyhýba sa ani kritike cirkvi a jej popredných predstaviteľov. Očakával a privolával koniec vojnového strádania i nové usporiadanie pomerov - radostne privítal vznik Československa, jeho predstavy o novom poriadku sa však nenapĺňali. Od roku 1914 bol členom Slovenskej národnej strany a zostal jej verný až do konca života. Odmietol mnohé ponuky iných strán, inštitúcií i jednotlivcov s plánom „žiť v tichu a neodvisle literatúre“.

V roku 1919 pribudla do rodiny dcéra Elena. Z existenčných dôvodov v roku 1921 prechádza z Pribyliny do Moravského Lieskového. „Ťažko sa je lúčiť s krásnym krajom a rodným Liptovom. Keď však chcem uživiť rodinu - musím!“

Ťažkú, ale tvorivú pribylinskú etapu Rázusovho života dokumentujú jeho prvé básnické zbierky Z tichých i búrnych chvíľ, To je vojna! a Hoj, zem drahá...