„Mešťania slobodného kráľovského mesta Brezna mali už v prvých rokoch sedemnásteho storočia veľký zmysel brániť si svoju dedovizeň a svoje slobody. Vyrástlo to už z dejov, ktoré sa tu odohrali a ktoré ako hlinu premiesili mäkkú a bezzáujmovú ľudskú dušu. Časom vybudoval sa tu tvrdý a neústupný charakter, v ňom rástli generácie i so svojimi chybami a dali základ duševnej tvárnosti budúcim.“

(Bombura)

Aj v Brezne Martin Rázus pokračoval v neúnavnej práci na poli cirkevnom, literárnom i politickom. Činorodo prežíval so svojimi cirkevníkmi súdobé udalosti, riešil problémy, trávil s nimi voľné chvíle. No zahĺbil sa i do bohatej breznianskej histórie, ktorá sa stala aj námetom niektorých jeho diel (Júlia, Odkaz mŕtvych).

Čoraz častejšie zdravotné problémy, politické rozpory a zápasy oslabovali Rázusove sily, no literárnej práce sa popri cirkevných povinnostiach nikdy nevzdal, rovnako ani práva na vyjadrenie slobodného názoru k domácim, či zahraničným udalostiam, tušiac ich budúce tragické vyústenie. Tragédiu vlastného života zhrnul v pôsobivej a hlboko precítenej básnickej skladbe Stretnutie. Ani posledné mesiace a dni života nezostal nečinný, verše a posledné novely Bombura a Surovcovci zoslabnutý a takmer slepý spisovateľ diktoval. Zomrel 8. augusta 1937 v Brezne. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.

„Ja ak sa obzriem na chatu
rodného kraja na obrázku, vedzte,
kto všetko nechá tu,
nemôže preds´ za svoju lásku.“

(Neporozumený)