Moravské Lieskové 1921 - 1930
Moravské Lieskové 1921 - 1930
„Ťažko bude mi nespomenúť na stá a stá bielych, sedliackych chalúpok, rozviatych po šírej Lieskovskej doline. Dnes - zajtra deväť rokov, čo som sa zahľadel na starú Javorinu a tá - roztvárala náruč. Žalo sa po poliach, kríže sa stavali. Ťažké zlaté klasy najkrajšieho zrna smiali sa odmenou za preťažkú prácu. Čerešne, maškrtky - prvý sladký pozdrav požehnanej zeme. Škoda, že jej tak málo. V záhradkách vysoké, bielučké ľalie, štíhle sliezske ruže. V okienkach muškáty, zelený rozmarín. V očiach smiech, v reči vtip. Ujcovia, tetičky, mládenci, dievčatá - kvet farieb, blysk prelomiek, jasot pier, kasaniek biela hra a k tomu slovanská vďačnosť ku hosťovi - spokojnosť, veselosť!“
(Zbohom, dolina moja!)
V lete 1921 prichádza Martin Rázus na nové pôsobisko - starú faru v Moravskom Lieskovom pri Novom Meste nad Váhom. Veľká farnosť a práca v nej pohltila všetok Rázusov čas, vzdal sa funkcií v celoslovenských inštitúciách, neustáva však v literárnej tvorbe, ani v politických aktivitách ako člen Slovenskej národnej strany. Sklamaný z povojnového vývoja v mladom Československu kritizuje ako spisovateľ i ako politik pražský centralizmus a snahy o vytvorenie jednotného československého národa.
V júni 1922 sa narodilo Rázusovcom tretie dieťa - dcéra Viera.
Aj v Moravskom Lieskovom sa Martin Rázus cítil odlúčený od hlavného spoločenského diania, okrem poézie a prózy však publikuje svoje názory na vývoj v Československu v mnohých periodikách, čelí vykonštruovaným obvineniam a ohováraniam. Celá jeho politická činnosť smerovala k sociálnemu a národnému pozdvihnutiu Slovenska. V lete 1929 sa stal predsedom Slovenskej národnej strany, po októbrových voľbách získal mandát poslanca v parlamente. Začiatkom roka 1930 dostáva pozvanie od breznianskeho konventu, aby v tomto meste prijal miesto farára. Po dlhšom váhaní Martina Rázus ponuku prijal. Opustil Moravské Lieskové a jeho obyvateľov, ktorí však zostali zvečnení v Rázusovom najrozsiahlejšom diele - štvorzväzkovom románe Svety. Poetické stvárnenie tohoto obdobia a Rázusových zápasov možno nájsť v i zbierkach Kameň na medzi, Kresby a hovory a Šípy duše.