Štúdiá

Štúdiá

„Človek nezačína sa kolískou, ba ani dobytím doktorátov, ale chvíľou, keď rozkvitne v ňom poznanie a cit ľudskosti. Mnoho som vytrpel, kým som prišiel na to, ale môžem úprimne vyznať, dnes ma to veľmi uspokojuje. Kedysi ma trápila mienka ľudí, dnes ma netrápi, keď nevyčíta mi svedomie.“

(Argumenty)

Nebolo bežné, aby chudobná, početná rodina dávala svoje deti do škôl. Chlapcov po skončení ľudovej školy čakali zvyčajne učňovské roky, dievčatá služba. Vďaka múdrosti a prezieravosti Rázusovie mamky a štipendiu rodáka Jána Borbisa, jedenásťročný Martin začal štúdiá na mikulášskej meštianke. Hoci mu maďarčina najskôr robila problémy, na konci prvého a potom i druhého roku dostal za odmenu dukát. No obvinenie z panslavizmu a vylúčenie zo školy spôsobili, že do štvrtého ročníka gymnázia nastúpil v Banskej Bystrici. Vyššie gymnázium - lýceum v Kežmarku absolvoval v rokoch 1903 - 1907.

Vynikajúci študent je aj tu pre svoje zmýšľanie obviňovaný z panslavizmu. Zmaturoval s vyznamenaním, no na maturitnom table jeho fotografiu nenájdeme. V jeseni 1907 sa Martin Rázus zapísal na teologickú akadémiu v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku  1911. Krátko kaplánčil u Samuela Zocha v Modre. Koncom roku 1911 odišiel s priateľom Ľudovítom Šenšelom na niekoľkomesačný študijný pobyt v škótskom Edinburghu, kde dostal štipendium Bank of Scotland sprostredkované historikom R. W. Setonom Watsonom.  Začiatkom roku 1913 prijal svoje prvé samostatné miesto - stal sa farárom v Pribyline.

Prvé básne, či prózy začal písať už v detstve (prvým publikovaným Rázusovým dielkom je Rozprávočka z roku 1902), sporadicky publikoval na štúdiách v Kežmarku a Bratislave.

Umeleckým zobrazením rokov detstva a štúdií Martina Rázusa sú jeho autobiografické romány Maroško a Maroško študuje.