Hosanna, Kriste, v ťažkom utrpení, 
buď ľudom svojím verne pozdravený. 
Za veľkú obeť, ktorá páru nemá, 
dnes, keď zas kráčaš do Jeruzalema. 
Ó, postoj pri nás na tŕnistej púti 
a pohľad Tvoj sa iste nerozsmúti, 
my vo vernosti chceme chváliť Teba, 
len popraj ducha a raz praj i neba. Amen. 

Tou mysľou obdar nás, ó, Kriste premilý, 
včas šťastia nesmiať sa, nezúfať v ponížení. 
Tou mysľou obdar nás, tou svojou mysľou, Pane, 
pri Tebe vytrvať, žiť s Tebou v nebies stane. Amen. 

Tá myseľ Tvoja, Kriste, nech i nám daná jest, 
by slúžiť Bohu bolo jak Tebe i nám česť… 
A povýšenie Tvoje raz i nám osohom, 
až zastaneme niekdy v pokore pred Bohom. Amen. 

Teba chcieť vidieť, v Teba chcieť veriť, 
v tom je náš pokoj, v tom Tvoja sláva, 
daj, Pane, do sŕdc prosbu, túžbu, vieru, 
daj vedieť, žes zmohol smrť i službu starú 
a kráčať tam s Tebou, kde Boh život dáva. Amen. 

Na tej Tvojej ceste, Kriste Trpiteľu, 
dal si za nás biednych svoju dušu bielu. 
Pustil si sa v boj – a s celým mocným svetom, 
ľud i pochopil Ťa, posial cestu kvetom. 
Uvädol kvet skoro, jak u ľudí býva, 
ale Tvoja láska na kvet pamätlivá. 
Spomeň si i na nás, čo ťa radi máme 
a na Tvoju ťažkú cestu spomíname. 
Keď  i slabí sme, však vernosť v našej duši,
Jej kvet Tebe patrí, jej kvet Tebe sluší. 
Ó, prijm ten kvet od nás – vďačnosti to kvieťa 
a nech oči Tvoje s láskou na nás svietia. 
Nech tak našou Tvoja krásna, múdra hlava, 
Tvoje utrpenie, však i Tvoja sláva. 
A keď prídeš niekdy, až deň veľký stane, 
na tej svojej púti – priviň i nás, Pane! Amen.